Naša najväčšia šelma je medveď hnedý. Je to chránený živočích a na jeho lov či odstrel je potrebné povolenie. Má zavalité telo a krátky chvost. Jeho oči aj uši sú malé, no má silné nohy a veľké laby s ostrými pazúrmi. Sfarbenie srsti má premenlivé, od sivohnedej až po čiernohnedú. Mláďatá mávajú okolo krku bielu škvrnu
Žije v horských oblastiach v ihličnatých lesoch a zmiešaných lesoch. Je to všežravec. Konzumuje zelené časti rastlín, plody, bezstavovce. Loví aj menšie stavovce a často vyhľadáva aj zdochliny
Samec je so samicou iba v čase ruje. Pária sa od konca mája až do začiatku augusta. Mláďatká prichádzajú na svet od konca decembra do februára. Vo vrhu sú najčastejšie dve mláďatá. S matkou ostávajú až do tretieho roku života. Medvede sa dožívajú 30 – 40 rokov.
Za bežných a normálnych okolností sú divo žijúce zvieratá vrátane medveďa plaché a ľuďom sa vyhýbajú. Stretnutie s našou najväčšou šelmou však môže byť aj veľmi nebezpečné.
Medveď veľmi dobre počuje a má veľmi dobrý čuch. Na rovine človeka zacíti na vzdialenosť aj päť kilometrov. Má lepší zrak ako ľudia. Nehybné predmety však medvede rozoznávajú iba na menšiu vzdialenosť. Pohyblivým ňufákom vetrí na všetky strany. Aj pohyblivé malé uši natáča smerom k prichádzajúcemu zvuku. Na zrak sa však veľmi nespolieha.
Medveď vie dlho a rýchlo bežať. Je silný a pri prekonávaní prekážok dokáže otvoriť dvere či okná domov. Jediným úderom laby vedia zabiť dospelý hovädzí dobytok. Je tiež dobrým plavcom a lezcom. Chôdzu má kolísavú chôdzu, z dôvodu, že sa pohybuje súčasne obidvoma končatinami z tej istej strany.
Má iba málo vyvinuté svalstvo tváre a tak medveď nemá takmer žiadnu mimiku. Jeho výraz sa nemení. Nedá sa tak odhadnúť, či sa šelma chystá na útok.
Keď už medveď zaútočí na človeka útočí, robí to hryzením, úderom labou, či prípadne kombináciou týchto útokov. Pre ľudí sú veľmi nepríjemné stretnutia s vodiacou medvedicou, chorým alebo zraneným jedincom.
Na človeka môže zaútočiť prekvapené či vyplašené zviera. Čím bližšie sa pri medveďovi človek nachádza, tým narastá pravdepodobnosť, že zaútočí. Sú prípady, keď medveď zvykne chodiť na odpadky k ľudským obydliam a stratí plachosť. Takéto jedince môžu byť nebojácne.
Pri stretnutí s medveďom je potrebný pokoj a rozvaha. Ustupovať smerom, odkiaľ človek prišiel a obísť ho oblúkom a hlavne potichu. Keď je už zrejmé, že človek neodíde bez toho, aby si ho medveď všimol, odporúča sa ostať stáť. Keď medveď stojí na zadných nohách, snaží sa človeka identifikovať. Človek by mal pomaly cúvať.
Ak sa už človek dostanete do priameho styku a ide o obranný útok, mal by si ľahnúť na zem hrať mŕtveho. Vhodné je si ľahnúť na brucho a dať nohy voľne od seba. Prsty rúk spojiť za hlavo a si chrániť tvár a krk. Medvede sa pri obrannom útoku zameriavajú na tvár človeka, ak nie je chránená.
Keď už medveď vycíti, že človek už nie ste nebezpečným, odíde. Po útoku je dobré, ostať nehybne ležať na zemi a počkať až kým medveď neodíde.