V listnatých lesoch hrozí nebezpečenstvo nákazy od infikovaného kliešťa. Nebezpečné môže byť aj uštipnutie sršňom, osou či včelou a to najmä pre alergikov. V prírode však môžeme tiež prísť do styku s jedovatými živočíchmi. Napríklad hadom. Jediný skutočne jedovatý had žijúci na území Slovenska je vretenica severná.
Vretenica severná žije na územiach mokradí a brehov riek a aj slnečných stráňach a rúbaniskách. Je to relatívne malý had, dĺžku má do jedného metra. Telo má mierne zavalité a hlavu vajcovitú. Hlava je zhora sploštená s tupou špičkou, opisovanou ako trojuholníková hlava. Dožíva sa okolo 20 až 25 rokov.
Najčastejšie sfarbenie vretenice severnej je sivé až modrosivé, samice sú hnedé až červenkasté. Vretenice severné majú výraznú kľukatú čiaru na chrbte . Keď je stočená zmetie tak nepriateľa.
Má veľmi dobrý zrak, ktorým odlišuje od ostatných slovenských hadov. Má štrbinovitú zrenicu, na rozdiel od užovky, s ktorou si ju ľudia často zamieňajú. Tie majú okrúhle zrenice.
Jed vretenice severnej je zložením a účinkom podobný jedu štrkáčov. Pre ľudí je vysoko toxický. Uštipnutia sú časté, no málokedy smrteľné. Ľudia si ju často mýlia s užovkou si a preto vretenicu severnú niekedy bezdôvodne usmrtia.
Dospelé vretenice sa živia najmä hlodavcami a občas aj vtákmi. Z úkrytov vychádzajú na jar, keď sa oteplí. Ich aktivita závislí od teploty okolia. Najaktívnejšie pri teplote od 20 do 25 °C. Po vylezení z úkrytov sa pária.
K samičke sa zlieza aj viac samcov, tie súperia a vytvárajú posplietané klbká. Po oplodnení sa v tele samice vyvíjajú vajíčka, ktoré po dozretí znáša do rôznych úkrytov v zemi. Z nich liahnu mláďatá a tie sú hneď samostatné. Vretenice je zákonom chránená.